Geografia územia
2. Geológické a geomorfologické pomery
6. Humánnogeografická charakteristika
Solivar sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Prešova, tretieho najväčšieho mesta Slovenska. Jeho katastrálne územie zaberá v rámci regiónu východného Slovenska výhodnú polohu, s maximálnou nadmorskou výškou do 280 m n. m.. Rozkladá sa na území Košickej kotliny, ktorú zo západu ohraničuje Šarišská vrchovina, ktorá bola formovaná už v starších treťohorách, kedy došlo k uloženiu vrstiev pieskovcov a ílovcov. Z juhovýchodnej strany ohraničuje tento priestor pás Slanských vrchov, ktoré sú sopečného pôvodu. V niektorých starých mapách ich môžeme dokonca nájsť zaznačené ako Solivarské hory.
2. Geológické a geomorfologické pomery
Územie Solivaru prešlo dlhým geologickým vývojom. V období treťohôr (približne pred 25 miliónmi rokov) dochádzalo na území Slovenska k výrazným tektonickým a horotvorným procesom. Pozdĺž tektonických zlomov sa na povrch dostávala magma, ktorá na povrchu vytvorila sopečné kopce, ak napríklad Šarišský hradný vrch, Veľká a Malá Stráž a Slanské vrchy, ktoré na východe lemujú kataster Solivaru. V období štvrtohôr došlo k denudácii, resp. poklesu okrajových častí Slanských vrchov. Na formovaní povrchu tohto územia sa podieľali predovšetkým exogénne činitele, predovšetkým voda. Na rovinatom území činnosťou riek došlo k akumulácii štrkov, pieskov, hlín a ílov. Pozostatkom činnosti mora v treťohorách je usadená soľ. Dolinou Delne prechádza tektonický zlom, na ktorom môže dôjsť k občasným otrasom, aký bol zaznamenaný 15. októbra 1834.
Územie sa nachádza na ľavobrežnej terase Torysy, približne 17 m nad jej hladinou. Jeho povrch je prevažne rovinatý, ale smerom na východ, teda od Torysy k Slanským vrchom sa jeho nadmorská výška zvyšuje.
Solivar sa nachádza v značnej vzdialenosti od dnešného toku Torysy a jej prítoku Sekčova, čím boli pôdy jeho katastra uchránené pred záplavami. Pôvodné lesy v začiatkoch osídľovania tohto územia boli vyrúbané a ich územie premenené na kultúrnu krajinu - pasienky, polia, lúky a záhrady. Nájdeme tu naplavené pôdy, typu hnedozemí vhodné na poľnohospodárske účely. Ide predovšetkým o hlinité, mierne štrkovité pôdy, ktoré umožňujú dopestovať aj náročnejšie plodiny. V mieste výverov slaných prameňov môžeme nájsť aj zasolené pôdy.
Podnebie je priaznivé. Ide o teplú kotlinovú klimatickú oblasť. Najteplejším mesiacom je júl, s priemernou teplotou približne 20 °C, najchladnejším zas január s priemernou teplotou -3,9 °C. Priemerné množstvo zrážok je 621mm, z toho 68% je vo vegetačnom období - 420. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 63,5 , so snežením 30 – 42 dní v roku. Najdaždivejším mesiacom roka je júl a najsuchším je február (január). Smer a silu vetra výrazne ovplyvňuje reliéf, a to najmä Slanské vrchy, Košická kotlina. Prevládajúcimi vetrami sú severné a južné vetry.
Solivarom preteká Soľný potok (alebo Solivarka), ktorý je ľavostranným prítokom Torysy. Časťou Šváby zas preteká tok Delne, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko rovnakého názvu. Zaujímavým vodným objektom je vodná plocha, ľudovo nazývaná Mindžala. Táto nádrž pôvodne slúžila ako zdroj vody na chladenie motorov, ktoré vyrábali elektrickú energiu pre čerpadlá v gáply. V dohľadnej doby by mala slúžiť oddychovým účelom. Podzemná slaná voda bola v minulosti využívaná v miestnych kúpeľoch, ktorých objekt sa nachádzal neďaleko Varne František.
6. Humánogeografická charakteristika
Solivar (aj s časťou Šváby) zaberá rozlohu približne 1249 ha. V súčasnosti tu žije viac ako 11,5-tiíc obyvateľov.