Najstarším miestom v rámci stredovekých dejín Solivaru je rozhodne kopec, na ktorom dnes stojí Kostol sv. Štefana Uhorského. Dodnes sa miestnymi obyvateľmi nazýva Hrádek, alebo Varheď (maď. Varhégy). Na tomto mieste stálo kedysi drevené slovanské hradisko, známe z dejín pod latinským názvom „Castrum Salis“ – Soľný hrad. Z toho vyplýva, že historicky správny názov nie je Solivar, ale Castrum Salis, čiže Soľnohrad.

            O jeho existencii sa dozvedáme z Anonymovej kroniky a uhorsko-poľskej kroniky. Anonymus vo svojej práci opisuje, ako Maďari zabrali oblasť Podunajska v priebehu 9. a 10. storočia. „Anonymus vedie Maďarov z Haliče cez Karpaty do horného Potisia a tu cez územie hradu Užhorod a dolnú časť Zemplínskej stolice k dolnému toku rieky Slanej a odtiaľ až k Castrum Salis“ (PRIBULA, 1994, s. 37). Práve tento Soľný hrad môžeme stotožniť s tým na území Solivaru.

            Na základe tohto záznamu predpokladáme, že hrad musel existovať už dávno pred príchodom starých Maďarov na toto územie. Cesta vedúca popri Hornáde k Toryse sa v období vzniku Anonymovej kroniky nazývala cestou k Soľnému Hradu, pretože Castrum Salis bol posledným významným hradom na pohraničí. Táto cesta bola využívaná už v priebehu 11. storočia.

            Ďalšia zmienka pochádza z tzv. uhorsko-poľskej kroniky, v ktorej je záznam o stretnutí kráľa Štefana I. s poľským kráľom Boleslavom Chrabrým pri Ostrihome. V tom čase hranice Poľska siahali až po Dunaj. V kronike sa píše, ako sa poľský panovník po odchode z Ostrihomu usídlil v Castrum Salis.

            Všetko nasvedčuje tomu, že objekt bol postavený z dreva. Počas tatárskeho vpádu v roku 1241 bol zničený a nebol už obnovený na pôvodnom mieste. Nový hrad, známy ako Zbojnický zámok, bol postavený 6 km východne od Prešova na vrchu Zámek (661 m n. m.) nad Ruskou Novou Vsou. Ale Várheď nezostal opustený. Už v roku 1261 na ňom stál nový kostol postavený miestnymi veriacimi.

            Žiaľ o hrade Castrum Salis sa v odbornej literatúre píše len veľmi málo. Problémom je aj chýbajúci archeologický prieskum. Ale aj napriek pomerne krátkej existencii hradu sú i dnes zreteľne viditeľné členenie terénu potvrdzujúce osídlenie tohto kopca už v dávnej minulosti a existenciu hradiska.